Zrak - úvod

Okrem energie, ktorú svetlo sprostredkovane odovzdáva všetkým živým bytostiam, je tiež dôležitým predpokladom nášho spôsobu vnímania sveta. Svetlocitlivé receptory sa v priebehu evolúcie vyvinuli u väčšiny vyšších organizmov. U človeka sú zodpovedné za viac ako osemdesiat percent všetkých vnemov a bez vizuálnych podnetov si vieme predstaviť naše fungovanie len veľmi ťažko. Svetlo nám umožňuje orientovať sa v priestore a čase. Odhaľuje objekty, odkrýva ich tvar, materiál, vzťahy, hĺbku, vzdialenosť, priestor. Zmeny prirodzeného svetla, ktorého nositeľom bolo Slnko, dovoľovali našim predkom orientovať sa v čase, počítať dni a roky, rozhodovať sa o správnej dobe, kedy vykonávať životne dôležité rozhodnutia, týkajúce sa napríklad poľnohospodárstva alebo migrácie.

Svetlo, resp. tma, vplýva na somatické procesy, ovplyvňuje sekréciu enzýmov a hormónov, ktoré spätne pôsobia na psychologickú rovnováhu jedinca. Cirkadiánny rytmus ovplyvňuje sekréciu hormónov, akými sú kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za aktiváciu resp. útlm ľudského organizmu. Cirkadiánny rytmus súvisí s rytmom dňa a noci a priamo sa odvíja od impulzov o množstve a spektrálnom zložení svetelnej energie, ktoré podávajú svetlocitlivé receptory mozgu.

Svetlo a jeho vnem, ktorého sprostredkovateľom je zrakový orgán, je spracované v našom kognitívnom centre, mozgu. Počas jednotlivých štádií prenosu svetelného impulzu a informácie dochádza k špecifickým fyziologickým javom. Únave čapíkov a tyčiniek, tvorbe tzv. „afterimage“, doplňovanie komplementárnych farieb a naučených geometrických tvarov mozgom, či otáčanie prevráteného obrazu projektovaného na sietnicu oka.

Zrak medzi zmyslami dominuje. Dôkazom sú základné biologické ukazovatele:

• Až 70% z celkového počtu zmyslových receptorov človeka je sústredených v očiach.
• Na spracovaní zrakového podnetu sa ešte pred dosiahnutím primárnej zrakovej kôry podieľa približne 1 milión neurónov (napr. pri spracovaní sluchového podnetu, je to len približne 30000 neurónov).
• Oblasti určené primárne k spracovaniu zrakového podnetu zaberajú až 30% povrchu mozgovej kôry.
• Spracovaniu zrakového podnetu je venovaných až 60% energie mozgovej kôry.

(ŠIKL, s. 12)