Svetelné zdroje

Prirodzené denné svetlo, vďaka ktorému sa vyvinul aj život na zemi pochádza prevažne zo Slnka, ktoré sa sformovalo približne pred 4 miliardami rokov. Slnko funguje ako obrovská jadrová elektráreň, ktorá premieňa obrovské množstvo hmoty na energiu. Každú sekundu premení Slnko vplyvom vlastnej gravitácie v jadrovej reakcii približne 657 miliónov ton vodíka na 653 miliónov ton hélia. Chýbajúce 4 milióny hmoty sú vyžiarené do okolia v podobe energie. Časť tejto energie – elektromagnetického žiarenia – sa nachádza v spektre vlnových dĺžok, na ktoré sa v priebehu vývoja prispôsobili špecializované orgány – oči, ktoré ako svetlocitlivé receptory poskytujú mozgu nenahraditeľné dáta, vďaka ktorým vnímame svet okolo nás spôsobom akým ho vnímame. U niektorých organizmov sa v priebehu evolúcie vyvinuli aj receptory citlivé na širší, resp. iný rozsah vlnových dĺžok elektromagnetického žiarenia, napríklad infrareceptory u niektorých druhov hmyzu či rýb.

Slnko je vo svojej podstate tepelným žiaričom. Vyžaruje elektromagnetické žiarenie, ktorého časť dokážeme vnímať. Táto časť sa našim očiam javí ako biele svetlo so spojitým spektrom. Fyzikálny model približne kopírujúci vlastnosti vyžarovania Slnka predstavuje vyžarovanie čierneho telesa o teplote cca 5800K. Rovnaké svetlo osvetľuje v kombinácii so svetlom mnohonásobne vzdialených hviezd po odraze od Mesiaca nočnú – Slnku odvrátenú stranu našej planéty.

Príležitostným prirodzeným svetelným zdrojom sú atmosférické javy akými sú napríklad blesky, či polárna žiara. Svetelný efekt blesku vzniká náhlym lokálnym zahriatím atmosféry Zeme vplyvom elektrostatického výboja. Polárna žiara vzniká pri prechode častíc slnečného vetra zemskou atmosférou. Tento jav je príkladom vyžarovania svetla na princípe luminiscencie, ktorá je iným typom vyžarovania akým je tepelné žiarenie telies a uskutočňuje sa na subatomárnej báze. Luminiscencia je proces pri ktorom dochádza k vyžarovaniu svetla vplyvom zmien v stavoch elektrónov v látke. Vyskytuje sa v živej aj neživej prírode. Podľa spôsobu naštartovania tohto procesu (excitácie) rozlišujeme viacero typov luminiscencie, napr. chemiluminiscencia, bioluminiscencia, mechanoluminiscencia, a pod.

Od momentu, kedy človek ovládol oheň, sa mu postupne otvárala cesta narábať so svetlom kreatívne, podmaniť si ho a vyvíjať rozličné osvetľovacie telesá, ktoré mohol prispôsobovať účelom, na ktoré ich potreboval. Za prvé umelé osvetľovacie telesá by sa dali považovať fakle a jednoduché pochodne, na ktoré nadviazali naši predkovia vyvíjaním jednoduchých lámp, ktorých použitie sa odhaduje až do obdobia približne 28000 pr. n. l. Ako primitívne svietidlá slúžili našim predkom lampy vytvorené aplikovaním jednoduchého knôtu do tiel uhynutých živočíchov s vyšším obsahom tuku, akými boli určité druhy vtákov alebo rýb. Z obdobia Sumerskej civilizácie z približne 2800 pr. n. l. sa zachovali prvé lampy na báze prírodných olejov a živíc v kombinácii s prírodnými vláknami, ktoré boli použité ako jednoduché knôty a ktoré boli umiestňované do už umelecky podaných hlinených nádob. Záznamy o prvých sviečkach v podobe, ako ich poznáme dnes, sú dochované z obdobia ranného stredoveku, približne zo 4. storočia nášho letopočtu. Treba podotknúť, že len veľmi málo domácností si mohlo dovoliť používať sviečky na každodennú spotrebu. Približne do 14. storočia nášho letopočtu boli sviečky doménou bohatých a náboženských obradov. Najlepšie sviečky sa vyrábali z včelieho vosku, ktorý sa ako symbol čistoty používal hlavne pri náboženských obradoch ranného kresťanstva. Takýto vosk bol veľmi nákladný na výrobu, ľudia preto vo väčších množstvách používali prevažne lojové sviečky.

Až do objavenia a experimentovania s elektrickými svetelnými zdrojmi bol základom osvetľovania plameň. Postupne sa menili zdroje horenia (loj, olej, petrolej, plyn), upravovali sa tvary a vlastností osvetľovacích telies, vylepšovali sa spôsoby cirkulácie vzduchu a hľadali sa možnosti regulácie a distribúcie svetelnej energie.

S rozvojom a rozmachom elektriny a vynálezom žiarovky koncom 19. storočia došlo k prudkému rozšíreniu používania umelého svetla, ktoré sa tak dostalo na dosah širokej verejnosti.