Optická sústava oka slúži na zobrazenie obrazu na sietnicu oka. Sietnica je miestom kde sa svetelné impulzy premieňajú na nervové impulzy a informácie pre mozog. Sietnica je komplikovaná štruktúra. Svetlocitlivé receptory na nej nie sú rozložené rovnomerne. V jednom bode dokonca nie sú prítomné vôbec. Jedná sa o tzv. šedú (resp. slepú) škvrnu, ktorá je miestom napojenia zrakového nervu na oko. Na druhej strane v ohnisku oka sa nachádza tzv. žltá škvrna, v ktorej je najvyššia koncentrácia čapíkov. Smerom od žltej škvrny sa počet čapíkov rapídne znižuje a narastá počet tyčiniek, ktoré sa vôbec nenachádzajú na žltej škvrne. (GANSLANDT – HOFMANN, s. 37)
Ľudské oko je vo svojej podstate optickým prístrojom. Jeho hlavnou súčasťou je spojná optická sústava, ktorá na sietnici utvára skutočné, zmenšené a prevrátené obrazy predmetov. Očná šošovka je dvojvypuklá spojka, ktorej index lomu sa od povrchu dovnútra zväčšuje. Jej vzdialenosť od sietnice je stála. Zaostrovanie oka na predmety v rôznych vzdialenostiach, tzv. akomodácia oka, sa uskutočňuje deformovaním (rozťahovaním) šošovky pomocou kruhového ciliárneho svalu. (PIŠÚT a kol., s. 39)
Ľudské oko obsahuje dva typy svetlo citlivých receptorov – tyčinky a čapíky. Tyčinky sú vysokocitlivé receptory, ktoré umožňujú vnemy svetelných podnetov a rozoznávanie objektov aj pri úrovni osvetlenia <1lx. Aktivujú sa skôr ako čapíky, neposkytujú však informácie o farbe. Čapíky umožňujú farebné videnie, aktivujú sa pri vyšších hladinách osvetlenia. (GANSLANDT – HOFMANN, s. 37)