Ľudské oko je vo svojej podstate optickým prístrojom. Jeho hlavnou súčasťou je spojná optická sústava, ktorá na sietnici utvára skutočné, zmenšené a prevrátené obrazy predmetov. Očná šošovka je dvojvypuklá spojka, ktorej index lomu sa od povrchu dovnútra zväčšuje. Jej vzdialenosť od sietnice je stála. Zaostrovanie oka na predmety v rôznych vzdialenostiach, tzv. akomodácia oka, sa uskutočňuje deformovaním (rozťahovaním) šošovky pomocou kruhového ciliárneho svalu. (PIŠÚT a kol., s. 39)
Akomodačná schopnosť oka má svoje hranice. Tie sú dané tzv. blízkym bodom a tzv. ďalekým bodom (v ktorom ešte dokáže oko zaostriť). Akomodácia oka je najnamáhavejšia pri zaostrovaní v okolí blízkeho bodu. Konvenčná vzdialenosť kedy môžeme predmety pozorovať bez dlhšej únavy je pri zdravom oku cca 25 cm. Ďaleký bod je u zdravého oka v nekonečne. (PIŠÚT a kol., s. 39)