====== Svetlo ======

Svetlo je časť spektra elektromagnetického žiarenia, ktorá je viditeľná ľudským okom. Viditeľné spektrum obsahuje žiarenie s vlnovými dĺžkami približne od 380nm do 740nm. Žiarenie mimo viditeľného svetla s menšími vlnovými dĺžkami označujeme ako ultrafialové svetlo a žiarenie s väčšími vlnovými dĺžkami, ako infračervené svetlo. Medzi základné premenlivé vlastnosti svetla radíme intenzitu, smer, frekvenciu resp. vlnovú dĺžku a polarizáciu. Rýchlosť svetla je naopak jedna zo základných konštánt fyziky. Viditeľné svetlo, tak ako aj ostatné zložky elektromagnetického žiarenia, sa vo vákuu pohybujú vždy tou istou rýchlosťou, ktorá sa rovná približne 300 000km/s. V iných prostrediach závisí rýchlosť svetla od jeho frekvencie (čo spôsobuje, okrem iného, rozklad bieleho svetla na sklenenom hranole). Vlnová dĺžka a frekvencia sú vzájomne nepriamo úmerné. Ich súčin sa rovná rýchlosti svetla v danom prostredí. Energia žiarenia závisí od jeho frekvencie. Svetlo s kratšími vlnovými dĺžkami (bližšie k modrej a ultrafialovej hranici) má väčšiu energiu ako svetlo s dlhšími vlnovými dĺžkami (bližšie k červenej a infračervenej hranici).

Názory na podstatu svetla prešli zložitým vývojom. Podľa Newtona bolo svetlo prúdom častíc (korpuskulárna tória) a podľa Huygensa mechanickým vlnením (vlnová teória). Koncom 19. storočia sa zásluhou Maxwella zistilo, že svetlo je špeciálnym prípadom elektromagnetického vlnenia. Zdalo sa, že časticový model možno úplne zavrhnúť. Začiatkom 20. storočia, pri skúmaní javov súvisiacich s pohlcovaním a vyžarovaním svetla látkou, bolo však treba opäť zaviesť pojem častice (fotónu – ako kvanta energie). To znamenalo akýsi návrat ku korpuskulárnej teórii na vyššej úrovni. Dnešné predstavy o podstate svetla sú vyjadrené v kvantovej teórii. (PIŠÚT, s. 11)


{{:svetlo:electro-magnetic-spectrum1.jpg?400|}}

[[http://lumenistics.com/wp-content/uploads/2012/02/electro-magnetic-spectrum1.jpg|External Link]]